1.Vymedzenie vlastných cieľov, poslania výchovy a vzdelávania, zameranie školy

Cieľom predprimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu kognitívnu, senzomotorickú a sociálno-citovú úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Školský vzdelávací program je zostavený tak, aby rešpektoval ciele výchovy a vzdelávania uvedené v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení neskorších predpisov.

ŠkVP je otvorený dokument, ktorý celostne rozvíja osobnosť dieťaťa. Vlastné ciele vychádzajú zo ŠVP a jednotlivých vzdelávacích oblastí.

 Ciele a poslanie výchovy a vzdelávania v našej materskej škole sme si stanovili v súlade s/so:

• všeobecnými cieľmi ustanovenými v štátnom vzdelávacom programe,
• cieľmi výchovy a vzdelávania ustanovenými v školskom zákone,
• cieľmi stanovenými v koncepčnom zámere rozvoja materskej školy,
• potrebami a záujmami detí, rodičov/zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov,

Vo všeobecnosti sa ciele našej MŠ orientujú na komplexný, celostný rozvoj osobnosti dieťaťa, na podporu a doplnenie výchovy v rodine a na prípravu dieťaťa na bezproblémový vstup do ZŠ.

Edukačné ciele vychádzajú z reálnych potrieb dieťaťa, zo sociokultúrneho a historického kontextu a z rekvalifikovania vzťahov medzi MŠ a inými výchovnými inštitúciami, medzi ktorými je na prvom mieste rodina a potom ZŠ. Je dôležité nachádzať a vytvárať otvorené vzťahy medzi nimi, so zámerom hľadať  spoločný cieľ a možnosti edukácie detí.

1.1.Vlastné ciele a poslanie výchovy a vzdelávania

• Uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou, zriaďovateľom a inými inštitúciami s rešpektovaním potrieb dieťaťa.
• Získať dôveru rodičov v individuálnom výchovnom poradenstve.
• V prípade potreby nasmerovať rodičov na ďalšie odborné poradenstvo s inými odborníkmi.
• Odborne a pedagogicky pôsobiť na žiaka ( dieťa).
• Pomáhať rozvíjať detskú osobnosť, vzdelávací potenciál s dlhodobými účinkami.
• Poskytovať príležitosť deťom začleniť sa do spoločenského života, významne obohacovať formovanie ich osobnosti.
• V súlade s polohou MŠ sa zamerať na environmentálnu výchovu, na zdravý spôsob života, posilňovať pozitívne medziľudské vzťahy.
• Predchádzať nežiadúcim situáciám a potencionálnemu nebezpečenstvu v edukačnej starostlivosti o znevýhodnené dieťa.
• Utvárať pozitívny vzťah k prírode a životnému prostrediu pri pohybových aktivitách na pobytoch vonku.
• Posilňovať vôľové vlastnosti ako trpezlivosť, vytrvalosť, dôslednosť, presnosť, spoľahlivosť, sebaovládanie a úsilie prekonávať prekážky spojené s fyzickou námahou – nevzdávať sa.
• Všímať si podstatné vlastnosti predmetov a javov a príčinné súvislosti prírodovedných a spoločenských javov a postupne chápať vzťahy medzi nimi- na elementárnej úrovni.
• Utvárať emocionálne bohatý vzťah k prírode- pociťovať radosť z existencie a krás prírody- živej a neživej. 
• Rozvíjať emocionálnu stránku osobnosti dieťaťa - city, prežívanie, emócie.

Absolvent predprimárneho vzdelávania bude  pripravený na vstup do primárneho vzdelávania v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti. Na kvalitnú inštitucionálnu predprimárnu prípravu má právo každé dieťa, nezávisle od sociálneho postavenia rodiny, v ktorej žije. Vo všeobecnosti sa ciele našej MŠ orientujú na komplexný, celostný rozvoj osobnosti dieťaťa, na podporu a doplnenie výchovy v rodine a na prípravu dieťaťa na bezproblémový vstup do ZŠ.

1.2. Zameranie materskej školy

Hlavným poslaním našej školy je doviesť dieťa na konci predprimárneho vzdelávania k tomu, aby v rozsahu svojich osobných predpokladov získalo základy kompetencií dôležitých  pre jeho ďalší rozvoj i učenie pre život a vzdelávanie.

Zameriame sa na celostný rozvoj osobnosti detí v poznávaní seba samého, sveta ľudí, prírody a kultúry. Komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa ovplyvňujeme kvalitnou stimuláciou, kultivovanou komunikáciou, štýlom práce a profesionalitou učiteliek.

Materská škola vytvára veľmi dobré podmienky na upevňovanie spolupatričnosti a tradícií, organizuje rôzne športové a kultúrno – spoločenské podujatia pre deti , rodičov a pre širokú verejnosť. K silným stránkam materskej školy patrí dobrá úroveň uplatňovania progresívnych a inovačných trendov.

• partnerský prístup k deťom s akceptovaním individuality každého dieťaťa
• zabezpečenie systematickej prípravy predškolákov na vstup do prvého ročníka ZŠ s dôrazom na deti s OPŠD
• stimulácia gramotnosti detí
• integrácia environmentálnej  , dopravnej výchovy, ľudovej tradície a prvky zdravého životného štýlu do výchovno- vzdelávacieho procesu
• tvorba a uplatnenie projektov vo výchovno-vzdelávacej činnosti / Mama ocko cvičme spolu, Deň Zeme, Revitalizácia školského dvora,... /
• predplavecká príprava
• poradenská činnosť pre rodičov
• mimoškolské aktivity v spolupráci s rodinou
• otvorené partnerstvo s rodinou
• partnerstvo so ZŠ, KS 

2. Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka školského vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole.

Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania, ktoré vydáva kmeňová materská škola.

S účinnosťou od 1. januára 2021 je dokladom o získanom predprimárnom stupni vzdelania osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania (ďalej len „osvedčenie“). Osvedčenie sa vydáva na predpísanom tlačive schválenom ministerstvom školstva v štátnom jazyku. Od školského roku 2021/2022 materské školy budú osvedčenie vydávať všetkým deťom, ktoré plnili povinné predprimárne vzdelávanie, povinne.

Ak bude dieťa pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania, osvedčenie sa vydá len na konci školského roku, v ktorom pokračovalo v plnení povinného predprimárneho vzdelávania.

Ak pôjde o dieťa, ktoré absolvuje individuálne (predprimárne) vzdelávanie podľa § 28b školského zákona, osvedčenie bude vydávať kmeňová materská škola. Tento doklad vydá riaditeľ materskej školy len dieťaťu, ktoré absolvovalo posledný rok vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole.

3. Dĺžka dochádzky

Dĺžka štúdia dieťaťa v materskej školy je niekoľkoročná alebo posledný rok pred plnením povinnej školskej dochádzky dieťaťa do materskej školy. Forma výchovy a vzdelávania v materskej škole je celodenná, poldenná, individuálna.

4. Profil absolventa

Ak dieťa, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania v materskej škole povinné¹, nedosiahne školskú spôsobilosť a pokračuje v plnení povinného predprimárneho vzdelávania, jeho vzdelávanie sa sústreďuje na odstránenie deficitov v rozvoji kľúčových kompetencií nevyhnutných na zvládnutie primárneho vzdelávania v základnej škole.

5. Vyučovací jazyk

Výchova  a vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje v slovenskom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny⁷ .

6. Charakteristika odboru vzdelávania v materskej škole a jeho dĺžka

Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie, pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí⁸.

Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu⁹. Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku. Predprimárne vzdelávanie je povinné pre dieťa, ktoré dosiahlo 5 rokov veku do 31.augusta¹º. Povinné predprimárne vzdelávanie trvá jeden školský rok.

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahne školskú spôsobilosť, bude pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania ešte jeden školský rok za podmienok ustanovených v zákone¹¹^[1]

7. Formy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie, poldenná aj celodenná, sa v materských školách uskutočňuje dennou

formou. Denná forma výchovy a vzdelávania sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

a) v celom rozsahu vzdelávania zabezpečovaného materskou školou pre deti, ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia;

b) v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy, ministra školstva alebo inej oprávnenej osoby v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetky deti;

c) v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa materskej školy pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak kvôli zdravotnému stavu alebo z iných závažných dôvodov (napr.: rodinné dôvody, ohrozovanie bezpečnosti a zdravia iných detí, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania), nemôžu plniť povinné predprimárne, vzdelávanie formou pravidelného denného dochádzania, najdlhšie počas troch po sebe idúcich mesiacov;

d) v rozsahu nevyhnutne potrebnom, najviac však jeden mesiac, z dôvodov podľa § 150a ods. 2 školského zákona.

Povinné predprimárne vzdelávanie dieťa plní formou pravidelného denného dochádzania

v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin.

Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu

menej ako štyri hodiny denne za podmienok ustanovených zákonom¹³.

Výchova a vzdelávanie sa v materskej škole uskutočňuje prostredníctvom nasledujúcich foriem denných činností:

• hry a činnosti podľa výberu detí,

• zdravotné cvičenie,

• vzdelávacia aktivita,

• pobyt vonku,

• činnosti zabezpečujúce životosprávu (osobná hygiena, stravovanie, odpočinok).

Hry a činnosti podľa výberu detí sú spontánne alebo učiteľkou navodzované hry. Ich súčasťou je dopoludnia aj ranný filter prípadne aj ranný kruh. Hry a činnosti podľa výberu detí

sú zaraďované ako samostatná organizačná jednotka počas prichádzania detí do materskej školy a odchádzania popoludní. Súbežne s nimi sa môžu uskutočňovať aj vzdelávacie aktivity. Pri navodzovaní obsahu hier a činností podľa výberu detí sa kladie dôraz na uplatňovanie ich individuálnych záujmov a potrieb.

Zdravotné cvičenie sa realizuje každý deň v určitom čase zásadne pred jedlom (spravidla pred desiatou) s podmienkou dodržiavania hygienických zásad (vo vyvetranej miestnosti, prípadne vonku). Patrí k vopred plánovaným činnostiam. Môže sa zaradiť aj viackrát v priebehu dňa a môže sa realizovať tak v interiéri (herňa, telocvičňa), ako aj v exteriéri materskej školy (školský dvor, terasa, ihrisko a. i.).

Vzdelávacie aktivity sú aktivitami vzťahujúcimi sa na sprostredkovanie plánovaných vzdelávacích obsahov jednotlivých vzdelávacích oblastí. V rámci vzdelávacích aktivít sa vytvára nosný priestor na postupné dosahovanie výkonových štandardov. Vzdelávacie aktivity sa zaraďujú ako samostatná organizačná jednotka alebo môžu byť súčasťou všetkých ostatných

denných činností. Sú realizované ako individuálne, skupinové alebo frontálne aktivity detí. Časové trvanie vzdelávacej aktivity musí rešpektovať schopnosti a potreby detí, ich vývinové

osobitosti a zákonitosti psychohygieny

Pobyt vonku plní okrem pedagogickej a rekreačnej aj významnú zdravotnú funkciu. Súčasťou

pobytu vonku sú najmä spontánne pohybové aktivity, voľné hry podľa výberu detí a vychádzka

mimo areálu materskej školy. V rámci pobytu vonku môžu byť zaradené aj vzdelávacie aktivity

a zdravotné cvičenie tak, aby bol ponechaný dostatok času na spontánne hry a pohybové aktivity detí. Realizuje sa každodenne, skrátiť, či úplne vynechať sa môže len z dôvodu mimoriadne nepriaznivých meteorologických podmienok. Ak sa pobyt vonku skráti alebo nerealizuje, je potrebné zabezpečiť podmienky na pohybovú aktivitu detí v triede alebo telocvični (ak ju materská škola má).

Činnosti zabezpečujúce životosprávu

Stravovanie detí sa zabezpečuje v pevne stanovenom čase, pričom sa odporúča dodržať trojhodinový interval medzi podávanými jedlami (desiata, obed, olovrant). Čas podávania jedla sa stanovuje podľa podmienok prevádzky materskej školy. Odpočinok sa zaraďuje po obede, pričom jeho trvanie závisí od potrieb detí. Ležadlá musia byť zdravotne nezávadné. Minimálne trvanie odpočinku je 30 minút. Odpočinok v jednotriednej materskej škole, ako aj vo vekovo heterogénnych triedach, sa diferencuje podľa potrieb detí. Nesmie sa narúšať realizáciou krúžkovej činnosti.

Všetky formy denných činností detí usmerňujú kvalifikované učiteľky pre predprimárne

vzdelávanie.

Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole je charakteristická flexibilitou striedania spontánnych a riadených činností. Formy denných činností sa realizujú súbežne

alebo ako samostatné organizačné jednotky. Usporiadanie denných činností spracúva materská škola vo forme denného poriadku, ktorý:

• zabezpečuje vyvážené striedanie spontánnych hier a riadených činností,

• vytvára dostatočný priestor pre individuálne potreby a záujmy detí,

• zabezpečuje dodržiavanie zásad zdravej životosprávy (pravidelné stravovanie, dostatočný pobyt na čerstvom vzduchu, dostatočná pohybová aktivita a odpočinok).

V triedach s poldennou výchovou a vzdelávaním sa denný poriadok upravuje vzhľadom na čas

ich prevádzky.

8. Osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie. Takéto vzdelávanie napĺňa ideu rovnosti šancí pre všetkých, rovnosti prístupu ku vzdelávaniu a v konečnom dôsledku k zabezpečeniu sociálnej inklúzie.

V podmienkach predprimárneho vzdelávania v materských školách sa idea inklúzie dotýka najmä prístupu k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom prijať čo najväčší počet týchto detí do bežných škôl a tried. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami sú deti so zdravotným znevýhodnením, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti s nadaním14. Tieto deti a ich rozvoj vyžadujú podporu, ktorá je náročnejšia a komplexnejšia v porovnaní s podporou poskytovanou deťom so štandardným vývinom. Materské školy musia byť pripravené takúto komplexnú podporu poskytnúť uvedomujúc si, že miera komplexnosti a jej modifikácie podpory a starostlivosti je závislá od špecifickej podoby výchovno-vzdelávacích potrieb konkrétnych detí.

Aby prostredie materskej školy bolo schopné poskytnúť inkluzívne vzdelávanie, treba brať

do úvahy nasledovné všeobecne platné princípy inklúzie vo vzdelávaní, ktoré je potrebné

zohľadniť aj pri tvorbe školského vzdelávacieho programu:

1. Vzdelávanie pre všetkých.

2. Univerzálne a rovnaké vzdelávacie ciele (na výstupe vzdelávania).

3. Diverzita a adaptabilita na úrovni presnej identifikácie a diferencovanosti vstupných

podmienok a pokroku vo vzdelávaní.

4. Adaptácia procesu a postupu podmienkam lokálnej komunity a jej potrieb.

5. Presah školských aktivít na lokálne aktivity a ich integrácia do činnosti školy.

6. Intenzívny profesijný vývin podieľajúcich sa pedagogických zamestnancov.

Uvedené princípy sa konkretizujú tak, aby boli zabezpečené nasledovné kritériá inkluzívneho vzdelávania:

8.1. Spravodlivosť a rovnosť v poskytovaní výchovy a vzdelávania

Všetky deti bez ohľadu na pohlavie, vierovyznanie, etnickú, jazykovú alebo kultúrnu príslušnosť, ekonomické zázemie a zdravotné znevýhodnenie majú rovnaký prístup k vzdelávaniu. Všetky deti majú rovnaký nárok na tie isté podporné služby a rovnaký prístup.

8.2. Koordinované ciele a spolupráca

Zabezpečovanie inkluzívneho vzdelávania vyžaduje úzku a intenzívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných a dobre štruktúrovaný tím, ktorý podporuje inkluzívnosť vo vzdelávaní. Každá materská škola zabezpečuje intenzívnu spoluprácu aj s rodičmi detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom rodičia, deti a ďalší odborníci vytvárajú

koordinovaný tím, aby sa zabezpečili konkrétne potreby týchto detí. Každá materská škola má

navyše poverenú konkrétnu osobu zodpovednú za koordináciu poskytovania komplexných služieb pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

8.3. Pripravenosť pedagogických zamestnancov materských škôl na inkluzívne vzdelávanie

Materská škola vytvára podmienky na to, aby všetci pedagogickí zamestnanci materských škôl

boli schopní orientačne identifikovať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby detí a zároveň,

aby materská škola bola v úzkom kontakte s odborníkmi, ktorí majú identifikáciu špeciálnych

výchovno-vzdelávacích potrieb v kompetencii. Učiteľky materských škôl sú schopné pristupovať k týmto deťom individuálne a zabezpečovať ich zmysluplný individuálny rozvoj. Jedným z nástrojov takéhoto rozvoja je individualizácia vzdelávacích programov pre tieto deti.

Podmienkou vytvárania týchto programov je kvalitná pedagogická diagnostika. Materská škola rovnako vytvára podmienky na intenzívnu spoluprácu a komunikáciu s rodičmi týchto detí, ako aj na komunikáciu so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, ktoré týmto deťom poskytujú podporné služby.

8.4. Inkluzívne prostredie materskej školy

Materská škola dbá o to, aby v rámci svojich priestorov zabezpečila univerzálny dizajn, a aby

deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deťom cudzincov boli poskytované

a dostupné špecificky prispôsobené zariadenia a materiál. Materská škola zároveň dbá aj o odbúranie všetkých bariér, ktoré by mohli narúšať proces inklúzie nielen detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Prostredie je zabezpečené tak, aby v čo najväčšej miere spájalo všetky deti.

Uvedené princípy a kritériá inkluzívneho vzdelávania sa konkretizujú v školských vzdelávacích

programoch a v individuálnych vzdelávacích programoch v závislosti od konkrétnej a aktuálnej situácie jednotlivých materských škôl, čo je spojené s pravidelnou modifikáciou a adaptáciou týchto programov podľa reálnych potrieb.

V špeciálnych triedach pre deti so zdravotným znevýhodnením a v materských školách pre deti

so zdravotným znevýhodnením (špeciálnych školách) sa deti vzdelávajú podľa vzdelávacích programov pre deti:

- s mentálnym postihnutím,

- so sluchovým postihnutím,

- so zrakovým postihnutím,

- s telesným postihnutím,

- s narušenou komunikačnou schopnosťou,

- s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

- choré a zdravotne oslabené,

- hluchoslepé,

- s viacnásobným postihnutím.

Dieťa so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu školy. Ak jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávalo podľa školského vzdelávacieho programu, dieťa sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu vypracovaného v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa. Deťom so zdravotným znevýhodnením sa v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie poskytujú rôzne formy špecifickej pedagogickej a odbornej podpory a intervencie.

Materské školy sú povinné vytvárať inkluzívne prostredie pre všetky deti, vrátane detí cudzincov.“^[2]

9. Učebné osnovy, východiská plánovania

V zmysle § 9 ods. 6) a 7) školského zákona sú učebnými osnovami našej materskej školy vzdelávacie štandardy vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách .

∙ Jazyk a komunikácia

∙ Matematika a práca s informáciami

∙ Človek a príroda

∙ Človek a spoločnosť

∙ Človek a svet práce

∙ Umenie a kultúra

∙ Zdravie a pohyb

10. Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

Predprimárne vzdelávanie detí cudzincov sa zameriava na rozvíjanie elementárnych základov:

1. komunikačných kompetencií,

2. matematických kompetencií a kompetencií v oblasti vedy a techniky,

3. digitálnych kompetencií,

4. kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť,

5. sociálnych a personálnych kompetencií,

6. občianskych kompetencií,

7. pracovných kompetencií.

Osobitosťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj osvojovanie si základov slovenského jazyka

ako L2, tak, aby deti mali dostatočné a veku primerané komunikačné schopnosti v slovenskom

jazyku

11. Osobitosti výchovy a vzdelávania detí v národnostných materských školách

Výchovno-vzdelávacia činnosť na predprimárnom stupni vzdelávania národnostných škôl sa

zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí patriacich

k národnostným menšinám. Osobitosťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj osvojovanie si

základov slovenského jazyka ako L2, tak, aby deti mali dostatočné a veku primerané

komunikačné schopnosti v slovenskom jazyku.

Učiteľky prepájajú komunikáciu v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a v slovenskom

jazyku tak, aby deťom poskytovali kvalitné rečové vzory v oboch jazykoch.

12. Východiská plánovania výchovno-vzdelávacej činnosti didaktické princípy plánovania

Základom spracovania plánov výchovno-vzdelávacej činnosti je dôkladné poznanie Štátneho vzdelávacieho programu.

Dôležitým predpokladom spracovania kvalitného plánu výchovno-vzdelávacej činnosti je, že učiteľky v každej triede budú hľadať a nachádzať jeho najoptimálnejšiu podobu, ktorá bude autentická, osobitá a akceptujúca ich štýl učenia, prispôsobená podmienkam ich triedy. Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti vychádza z vlastných cieľov, poslania a zamerania MŠ, z analýzy výchovno-vzdelávacej činnosti za predchádzajúce obdobie, projektov prebiehajúcich v MŠ a z rozhodnutia pedagogickej rady.

Výchovno-vzdelávacia činnosť v konkrétnej triede materskej školy je:

● plánovitá,
● systematická a cieľavedomá,
● rešpektujúca vekové zvláštnosti a individuálne osobitosti detí, čiže či rešpektuje rozvojové                                                        možnosti a schopnosti detí konkrétnej triedy,

● je pracovný materiál učiteľa v konkrétnej triede,

● slúži učiteľovi na rýchlu orientáciu v obsahu výchovy a vzdelávania,

● je stručná, vecná, konkrétná s prehľadnou štruktúrou,

● nemá predpísanú jednotnú formálnu štruktúru,

● je originálna pedagogická dokumentácia, ovplyvnená odbornými kompetenciami a          pedagogickou tvorivosťou učiteľov v konkrétnej triede,

● odpovedá na otázku: ktorými činnosťami bude dosahovaný konkrétny cieľ,

● rešpektuje dieťa, jeho možnosti, spôsobilosti a schopnosti,

● rešpektuje vonkajšie a vnútorné podmienky konkrétnej materskej školy (prevádzka, organizácia dňa a denný poriadok, lokalita z hľadiska umiestnenia budovy, prírodné a sociokultúrne prostredie atď.),

● je súčasťou dennej prípravy učiteľa na prácu s deťmi,

● pri plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti musí učiteľka dbať na správny výber didaktických zásad, ktoré sa vzťahujú na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľkinu vyučovaciu činnosť, na formy  a metódy výučby, na materiálne a didaktické prostriedky, na poznávaciu činnosť detí, na učivo.

13. Hodnotenie detí

Hodnotenie v materskej škole je jeden z najvyužívanejších prostriedkov a metód dosahovania výsledkov práce. Hodnotenie detí využívame počas celého dňa, v priebehu všetkých aktivít a činností realizovaných v materskej škole. Je dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Na hodnotenie využívame:

●    pozorovanie činností detí,

●    rozhovor,

●    analýzu produktov detí,

●    portfólio,  

●    slovné hodnotenie.

Taktiež vedieme deti k sebahodnoteniu.

Prostredníctvom hodnotenia získavajú deti, ale i pedagógovia informácie o zvládaní stanovených cieľov, napredovaní. Hodnotenie napomáha k zlepšovaniu výsledkov, poskytuje spätnú väzbu, informuje o správnosti využitia výchovno-vzdelávacích metód a postupov, dozvedáme sa, akým spôsobom deti využívajú naučené v praxi.

Učiteľky dvakrát do roka hodnotia deti v jednotlivých triedach, ich výsledky a úroveň dosiahnutých vedomostí, zručností a spôsobilostí.

 Jednotlivé témy rozdelené do štyroch ročných období:

  So ŠkVP sa oboznámili a schválili pedagogickí zamestnanci na pedagogickej porade dňa    

  31.8.2023.